Pisateľ listu Hebrejom pokračoval v týchto povzbudzujúcich slovách – „Neochvejne sa držme vyznania našej nádeje, lebo ten, ktorý sľúbil, je verný. A berme do úvahy jeden druhého, aby sme podnecovali lásku a dobré skutky, neopúšťajme zhromažďovanie sa, ako je to u niektorých zvykom, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, čím viac vidíte, že sa ten deň blíži.“ (Židom 10: 23-25)
Čo je to „vyznanie našej nádeje“? Je to vyznanie skutočnosti, že Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú našou nádejou na večný život. Všetky naše fyzické životy sa raz skončia. A čo náš duchovný život? Len ak sme sa duchovne narodili z Boha skrze vieru v to, čo pre nás Ježiš urobil, môžeme mať účasť na večnom živote.
Ježiš sa modlil k Otcovi a povedal o večnom živote - "A to je večný život, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista." (Ján 17: 3)
Ježiš učil Nikodéma - "S istotou vám hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva." To, čo sa narodilo z tela, je telo, a to, čo sa narodilo z Ducha, je duch. “ (John 3: 5-6)
Boh je verný. Pavol učil Timoteja – „Toto je verné slovo: lebo ak sme s Ním zomreli, s Ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, budeme s Ním aj kraľovať. Ak Ho zaprieme, zaprie aj On nás. Ak sme neverní, On zostáva verný; Nemôže zaprieť sám seba." (2. Timoteovi 2:11-13)
Pavol povzbudil Rimanov – „A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého máme aj vierou prístup k tejto milosti, v ktorej stojíme a radujeme sa v nádeji na Božiu slávu. A nielen to, ale tiež sa chválime súženiami, pretože vieme, že súženie produkuje vytrvalosť; a vytrvalosť, charakter; a charakter, nádej." (Rimanom 5: 1-4)
Hebrejskí veriaci boli povzbudzovaní, aby išli vpred vo viere v Krista, a nie vo viere v zákon starej zmluvy. V liste Hebrejom im bolo ukázané, že starozákonný judaizmus sa skončil prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý naplnil celý účel zákona. Boli tiež varovaní, aby opäť upadli do dôvery vo svoju schopnosť dodržiavať Mojžišov zákon, namiesto toho, aby dôverovali tomu, čo pre nich Kristus urobil.
Mali brať ohľad jeden na druhého, aby sa mohla prejaviť ich vzájomná láska a dobré skutky. Mali sa tiež stretávať a navzájom sa nabádať alebo učiť, najmä keď videli, že sa blíži Deň.
Ktorý deň mal na mysli pisateľ listu Hebrejom? Deň Pána. Deň, kedy sa Pán vracia na zem ako Kráľ kráľov a Pán pánov.